Pri pestovaní sa často stretávame s radami starých materí, ako využiť prírodné produkty pri pestovaní. Ide napríklad o usadeniny z kávy, šupku z banánu, škrupiny z vajec, mlieko a mnoho iných. Rozhodla som sa preto týmto radám pozrieť bližšie na koreň a zároveň sa s tým podeliť aj s vami.
Mlieko v substráte
Mlieko je možné použiť ako hnojivo a zároveň pôsobí aj ako ochrana proti hnilobe koreňov. Obsahuje vitamín B, bielkoviny a vápnik, ktorý prospieva nielen nám ale aj rastlinám. Pôsobia na ich zdravie a najmä pri plodiacich rastlinách zlepšujú kvalitu plodín.
Použiť ho môžete na zeleninu (paradajky, paprika, tekvica), no neuškodíte ním ani citrusovým rastlinám (mandarínka, citrón, pomaranč). Treba dať pozor aby ste to s mliekom v zemine neprehnali, aby nedošlo k hnilobe alebo splesneniu koreňov.

Šupy z banánov
Banánové šupky sú využívané ako mulč, ktorý bude postupne do pôdy uvoľňovať živiny. Stačí ak šupu položíte vnútornou stranou priamo na zeminu, nemusíte ho mixovať, miešať s vodou ani nič podobné. Rovnako bude fungovať aj v kvetináči. Dajte len pozor, aby sa šupa nedotkla stonky rastliny.
Šupy môžu byť použité takmer pri každej rastline či ide o zeleninu, bylinky, okrasné vonkajšie rastliny alebo rastliny pestované len vo vnútri.
Špeciálne vhodné sú pre paradajky, papriky, ruže, paprade alebo vzdušné rastliny. Pri vzdušných rastlinách môže byť použitá banánová šupka máčaná pár dní vo vode do ktorej následne namočíte vzdušnú rastlinu. Vhodná je i pre samotné Musy (banánovníky).

Vaječné škrupiny
Vaječné škrupiny vďaka vápniku, ktorý obsahujú, znižujú kyslosť pôdy a zároveň ju obohacujú o živiny. Taktiež zabraňujú hnilobe koreňov a kvetov. Rozkladajú sa niekoľko mesiacov vďaka čomu je možné škrupiny zapracovať do pôdy na jeseň a rastlina ich bude vstrebávať až do jari. Nepôsobia teda okamžite ako bežné hnojivá.
Použitie je jednoduché, stačí ak škrupiny rozmixujete na prach alebo ich rozdrvíte na čo najmenšie kusy kladivkom či podrvíte v mažiari.
Keďže kyslosť pôdy znižujú, neodporúčam ich pre rastliny, ktoré kyslú pôdu vyžadujú. Sem patrí Azalka, Hortenzia, Rododendrony, Magnólie. Z izbových sem patria Paprade, Fialky, Kávovník. Väčšine iných rastlín vaječné škrupiny neublížia.

Kávová usadenina
Kávová usadenina (u nás jej hovoríme kávový sós :D) je bohatá na živiny ako dusík, draslík a fosfor. Vhodná je najmä pre kyslomilné rastliny ako Hortenzie, Azalky, Rododendrony, Čučoriedky, Mrkvu, Reďkovky. Z izbových rastlín je vhodná pre Paprade, Fialky či Kávovník.

Vrecká z čaju
Čajové vrecúška sú vhodné rovnako ako kávová usadenina pre rastliny, ktoré majú radšej kyslú pôdu. Využiť môžete celé čajové vrecká a to tak, že ich umiestnite na spodnú stranu kvetináča k drenážnej vrstve. Vrecká budú zadržiavať vodu a v malej miere aj lúhovať živiny do substrátu.
Druhý spôsob je pridať čajovú zmes do substrátu alebo do zálievky. Rovnako môžete použiť aj varený čaj.
Rastliny pre ktoré sú čajové vrecká vhodné sú kríky bobúľ, Hortenzie, Rododendrony, Magnólie. Z izbových rastlín sú vhodné pre Paprade, Fialky, Kávovník, Prýštec najkrajší (Vianočná ruža), Zelenec alebo iné rastliy, ktoré vyžadujú mierne kyslú až kyslú pôdu.

Škorica
Škorica má antibakteriálne a protiplesňové vlastnosti a navyše je to aj prírodný fungicíd, teda pôsobí proti parazitickým hubám. Pomáha rastlinám zakoreniť a zabraňuje hnilobe odrezkov.
Použitie je jednoduché. Stačí ak odrezanú časť stonky ponoríte do mletej škorice.
Škorica je tiež prírodná ochrana proti drobným muškám v byte ale aj proti muškám (smútivkám) v kvetináči. V tomto prípade môžete škoricou posypať vrch kvetináča alebo ju pridať do zálievky.

Všetky tieto produkty vyrobené prírodou je vhodné používať v obmedzenom množstve a dopĺňať ich aj bežným hnojivom.