Osobný preslov od rastlinkára všetkým rastlinkárom
V poslednej dobe sa akoby vrece roztrhlo s rôznymi skupinami na sociálnych sieťach kde je každý odborník. Spýtate sa jednu otázku a dostanete päťdesiat rôznych riešení. No povedzme si, že i keď tí ľudia mnohokrát nechcú zle (niekedy aj chcú :D), nie každá rada je hodná zlata. Ako pri všetkom na sociálnych sieťach, tak ani tu ostatní ľudia nevedia aké máte doma podmienky, kde presne je rastlinka umiestnená, aká je vnútorná teplota a podobne. Jasné, je dobré nechať si poradiť a riadiť sa tým, no vždy si zachovajme zdravý úsudok.
Poviem príklad, práve dnes som čítala jeden príspevok, kde sa pani pýtala čo sa deje s jej Calatheou, prečo stráca silu a farbu. 90% odpovedí bolo, že rastlina musí mať škodce a jednoznačne ju treba postriekať chemickým prípravkom. Pani sama písala, že ju prehľadala zo všetkých strán a nič nenašla, no napriek tomu boli rady také, aké boli. Pokiaľ by tak spravila, rastline môže viac uškodiť ako pomôcť.
Je dôležité uvedomiť si, že i napriek tomu, že pestovanie patrí k hobby, rastliny vždy boli a budú živé organizmy. Ako každý organizmus aj oni majú svoj ročný cyklus, ktorý sa opakuje. Ďalšia vec je, že naše pásmo nepatrí práve k ich vysnívanému podnebiu. Už len to že sa dokázali prispôsobiť tomu kde rastú je dosť veľká zásluha, mnohí ľudia by to predsa len tak nedokázali.
Ročný kolobeh rastlín
Na jar sa rastliny zobúdzajú. Slnko začína svietiť silnejšie a oni naberajú na sile, tak ako aj my ľudia. Začíname byť produktívnejší, vonku začínajú lietať muchy a iné zverstvá. Vzduch sa pomaličky otepľuje a my môžeme otvoriť okno bez toho, aby nám zhnedla polovica listov na Monstere.
V lete majú rastliny svoj boom, kvitnú ako o život, praskajú črepníky a hýria farbami.
Na jeseň prichádza rastlinná depresia. Listy im obžierajú rôzne škodce a my sa z posledných síl snažíme prihnojiť, presadiť, zbaviť všetkých neželaných zvieratiek aby prežili nadchádzajúcu zimu. V tomto období nastáva vegetačný kľud. Ako sa na Slovensku hovorí, tak pokiaľ máte Boha pri sebe, rastliny nehnojte, nerežte, nestrihajte, nerozsádzajte a nerobte s nimi nič, čo nie je nevyhnutné k ich prežitiu. Ja som napríklad rastliny na zimu popresúvala do východnej izby, pretože v tej západnej kde trávia takmer celý rok, nemám v zime ani lúč slnka. To len aby ste si vedeli predstaviť príklad nevyhnutný k prežitiu.
No a v poslednom rade je tu zima. Predstava krásne zasneženej vonkajšej krajiny strieda realita izbových rastlín s opadanými listami prežranými Strapkou a zalepenými od Puklíc. Opäť robíme čo sa dá, no pripomínam, že rastliny nepochádzajú z nášho podnebia, je preto prirodzené, že sa im u nás nedarí celý rok. Počas zimy sú vystavené studenému vzduchu z vonku, horúcemu od radiátoru a všeobecne je vzduch v bytoch suchší. Rastliny neprijímajú toľko vody, no zároveň sa rýchlo presušujú pretože na nich hreje radiátor. Pri otvorení okna polovica rastlín začne kýchať a pri zatvorenom kýchame zasa my.
Netreba sa ale báť, s príchodom jarných lúčov a skracovaním tmavých dní sa dá všetko späť do normálu. Toto obdobie začína od Hromníc i keď slnko ešte nie je také teplé a vonku nám zima ukazuje jej najväčšiu silu (zaspomínajme si na pranostiku na Hromnice o hodinu více).
Tak napríklad taká Alocasia alebo Caladium sú hľuzove rastliny, čo znamená, že sa na zimu môžu schovať do pôdy, zazimovať a vykuknúť opäť na jar. Ale no big deal, pretože je to v našom podnebí prirodzené.
Tak si to zhrňme
Na jeseň je úplne prirodzené ak rastliny strácajú farbu, opadávajú alebo sa s nimi deje čokoľvek iné. Ani nám sa predsa v chladných mesiacoch nič nechce. Nemáme energiu vstávať a nie ešte chodiť do práce, kde musíme dokonca pracovať. No a s rastlinami je to rovnaké. Môžeme sa aj rozkrájať a oni budú ďalej strácať na sile až kým nepreskočíme toto škaredé obdobie a nezavíta k nám opäť jar.
Predsa len príroda v zime spí, stačí sa pozrieť von. 🙂
